Ukončené projekty

Z výsledkov viacerých existujúcich monitorovacích nástrojov a prieskumov vrátane Eurobarometra, Európskeho mechanizmu právneho štátu, Porovnávacieho prehľadu Európskej únie v oblasti justície alebo Indexu vnímania korupcie Transparency International vyplýva, že stav právneho štátu na Slovensku sa systematicky zhoršuje, zaznamenávajúc čoraz častejšie vážne obavy v niektorých oblastiach.

Preto je nevyhnutné zamerať sa na zlepšovanie a hľadanie inovatívnych spôsobov podpory posilňovania stavu právneho štátu. Je potrebné nielen identifikovať vážne nedostatky vo vybraných oblastiach, ale zároveň sa aj zamerať na pravidelné monitorovanie pokroku v týchto problematických oblastiach.

V súčasnosti však neexistuje nástroj, ktorý by pokrýval široké spektrum oblastí právneho štátu a ktorý by následne obsahoval komplexné údaje za Slovensko, vychádzajúc z kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov. Takýto monitorovací nástroj by nepochybne prispel k celkovému zlepšeniu prístupu k informáciám o stave právneho štátu, ako aj zefektívnil činnosť kľúčových aktérov pôsobiacich v tejto oblasti.

Cieľom projektu je vyvinúť praktický nástroj na monitorovanie a hodnotenie stavu právneho štátu na Slovensku. Ďalším cieľom projektu je identifikovať, monitorovať a hodnotiť najzávažnejšie nedostatky v oblasti právneho štátu na Slovensku poskytovaním údajov a potrebných informácii prístupným spôsobom širokému spektru zainteresovaných aktérov.

• Vytvorenie metodiky monitorovacieho nástroja
• Vytvorenie informačného listu s uvedením účelu a použitia monitorovacieho nástroja
• Participatívny proces, vrátane napríklad prieskumov, online fokusových skupín, tematických konzultácií a okrúhleho stola s odbornými zainteresovanými aktérmi
• Predstavenie nástroja na malej konferencii pre kľúčových zainteresovaných aktérov
• Krátke video predstavujúce monitorovací nástroj
• Webová aplikácia

Európska sociálna charta (ESC) je medzinárodná zmluva prijatá na pôde Rady Európy, ktorá garantuje základné sociálne a hospodárske práva. ESC garantuje ľudské práva v oblasti zamestnania, bývania, zdravia, vzdelávania, sociálnej ochrany a sociálnych benefitov. Na jej implementáciu v členských štátoch Rady Európy dohliada Európsky výbor pre sociálne práva v rámci nastaveného reportovacieho procesu.

Cieľom reportovacieho procesu je zlepšiť realizáciu práv garantovaných ESC v praxi a umožniť pravidelný dialóg s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou. V súlade s týmto procesom štáty každoročne predkladajú správy o implementácii ESC. Monitorovací mechanizmus sa spolieha aj na dodatočné informácie a pripomienky, ktoré predkladajú organizácie občianskej spoločnosti.

Možnosť predkladať vlastné správy nie je na Slovensku zo strany občianskej spoločnosti dostatočne využívaná a len málo organizácií predkladá svoje stanoviská a informácie Európskemu výboru pre sociálne práva. Stredisko chce preto posilniť technické kapacity lokálnych a miestnych organizácií občianskej spoločnosti na Slovensku, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a podpore hospodárskych a sociálnych práv na vnútroštátnej úrovni a majú informácie o medzerách a hlavných výzvach v ich realizácii priamo z prvej ruky.

Posilnením kapacít organizácií občianskej spoločnosti aktívnych v oblastiach relevantných pre reportovanie v nasledujúcom kalendárnom roku, Stredisko posilní ich zapojenie sa do reportovacieho procesu a podporí spoločné reportovacie iniciatívy. Spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti zároveň Stredisku umožní získať informácie a dáta potrebné pre jeho vlastné reportovanie. Vďaka tomu bude Stredisko schopné lepšie prioritizovať témy do vlastnej alternatívnej správy s cieľom dopĺňať informácie poskytnuté organizáciami občianskej spoločnosti.

Cieľom projektu je posilniť využívanie reportovacieho procesu na monitorovanie stavu implementácie ESC na Slovensku so zameraním na články zo skupiny č. 4 (práva dieťaťa, rodinné práva a práva migrantov), ktoré sú predmetom reportovania v roku 2023. Za účelom presadzovania reportovania v kruhoch občianskej spoločnosti pripraví Stredisko manuál o pravidlách reportovania a zorganizuje seminár na posilnenie kapacít organizácií občianskej spoločnosti, ktorý bude zároveň slúžiť na výmenu informácií a dát za účelom prípravy alternatívnej správy Strediska v roku 2023. Stredisko bude podporovať spoločné reportovacie iniciatívy organizácií občianskej spoločnosti, nadviaže s nimi spoluprácu a poskytne im platformu na účinné advokovanie k ratifikácii doposiaľ neakceptovaných ustanovení článkov zo skupiny č. 4.

• Správa o identifikovaných výzvach v implementácii článkov zo skupiny č. 4
  a praktický prehľad vybraných článkov zo skupiny č. 4
• Interná databáza MVO aktívnych v oblastiach, ktorých sa týkajú články zo skupiny č. 4, vrátane lokálnych a miestnych organizácií
• Praktický manuál pre MVO o reportovaní Európskemu výboru pre sociálne práva
• Seminár pre MVO s cieľom posilňovania kapacít, networkingu a zberu a výmeny informácií, na ktorý nadviaže spoločná výzva advokujúca k ratifikácii doposiaľ neakceptovaných ustanovení článkov zo skupiny č. 4
• Online konzultácie pre MVO na zodpovedanie vyvstávajúcich otázok ohľadom reportovania

Napriek rastúcej diverzite slovenskej spoločnosti sme často svedkami predsudkov a netolerancie. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť PwC Slovensko, 97 % firiem zúčastnených na prieskume považuje diverzitu a inklúziu za jednu zo svojich firemných hodnôt. Viac ako polovica z týchto firiem (55 %) však tieto témy chápe skôr ako marketingový nástroj, ktorý posilňuje ich pozíciu na trhu práce. Dokazuje to aj štúdia PayLab Diversity, podľa ktorej 44 % slovenských zamestnancov a zamestnankýň nemá skúsenosti s diverzitou na pracovisku. Ak takéto skúsenosti majú, zvyčajne ide o skúsenosti s matkami, ktoré majú malé deti, so staršími ľuďmi alebo cudzincami. Kým matky či starší ľudia sú na pracovisku vnímaní pozitívne, členovia a členky LGBTIQ+ komunity, osoby so zdravotným znevýhodnením a etické menšiny sú, naopak, vnímané  negatívne.

LGBTIQ+ komunity:

Z celoštátneho prieskumu, ktorý uskutočnila Iniciatíva Inakosť, vyplýva, že 66 % LGBTIQ+ respondentov a respondentiek má obavu ísť do práce a 36 % respondentov a respondentiek uvádza, že mali na pracovisku negatívnu skúsenosť súvisiacu s ich sexuálnou orientáciou. Niektorí nadnárodní zamestnávatelia podporujú najmä spoločenské a komunikačné aktivity v oblasti inklúzie zamestnancov a zamestnankýň z LGBTIQ+ komunít na pracovisku. Avšak, pokiaľ ide o systematické opatrenia zamerané na adaptáciu pracoviska pre potreby zamestnancov a zamestnankýň z LGBTIQ+ komunít (napr. prijatie vhodných náborových politík, opatrení na ochranu súkromia či využívanie inkluzívneho jazyka), tie chýbajú častokrát aj veľkým zamestnávateľom. Dôvodom je najmä nedostatok technických a personálnych kapacít.

Osoby so zdravotným znevýhodnením:

Ak ide o osoby so zdravotným znevýhodnením, mnohí zamestnávatelia si na Slovensku neplnia svoje povinnosti a nezamestnávajú osoby so zdravotným znevýhodnením. Volia radšej rôzne formy náhradného plnenia. Podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny, viac ako polovica zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným znevýhodnením podmieňujú prijatie do zamestnania typom alebo rozsahom zdravotného znevýhodnenia. Mnohí zamestnávatelia nemajú skúsenosti ako vytvárať pracovné príležitosti pre osoby so zdravotným znevýhodnením a častokrát si ich spájajú s vysokými nákladmi alebo inými ťažkosťami.

Rómske komunity:

Nezamestnanosť Rómov a Rómiek je alarmujúca. V roku 2017 bolo z celkového počtu nezamestnaných osôb na Slovensku až 28 % Rómov a Rómiek. Hlavnou prekážkou zamestnávania a začleňovania Rómov a Rómiek na pracovisku sú najmä dlhodobé predsudky a diskriminácia tejto etnickej skupiny na Slovensku. Zamestnávanie marginalizovaných Rómov sa mení podľa typu podniku resp. zamestnávateľa. V prípade väčších zamestnávateľov a nadnárodných spoločností sú najväčšími prekážkami nedostatok kvalifikácie rómskych uchádzačov a uchádzačiek ako aj ich pracovné návyky. V prípade malých a stredných podnikov je to najmä predsudky vedenia a ostatných zamestnancov a zamestnankýň.

Diverzitné nediskriminujúce pracovné prostredie je pre všetky zraniteľné skupiny mimoriadne dôležité. Diverzita vytvára kultúru vzájomného rešpektu, dôvery empatie, ktorá umožňuje zamestnancom zamestnankyniam byť inovatívnejšími, výkonnejšími kreatívnejšími pri riešení problémov. Je tiež efektívnym nástrojom pre budovanie dobrých vzťahov so zamestnancami.

Vzhľadom na obmedzené chápanie diverzity na pracovisku zo strany zamestnávateľov a extrémne nízke skúsenosti zamestnancov a zamestnankýň s diverzitou na pracovisku sa tento projekt zameriava na zvyšovanie informovanosti verejnosti o diverzite a nediskriminácií na pracovisku, budovanie kapacít zamestnávateľov vytvárať, riadiť a udržiavať skutočnú diverzitu na pracovisku, ako aj pravidelne merať a hodnotiť úroveň diverzity na ich príslušnom pracovisku.

• Zmiešaný vzdelávací program (online/ offline) pre zamestnávateľov – Úvod do manažmentu diverzity a nediskriminácie (pdf, 1,46 MB)
• Vzdelávacie aktivity (10 vzdelávacích aktivít) pre zamestnávateľov z verejného sektora.
• Medzinárodný workshop na podujatí Fundamental Rights Forum 2021: Meranie diverzity a rovnosti na pracovisku.
• Komunikačná kampaň „Za pekné pondelky“.
• Podporné podujatia pre členov Charty diverzity zamerané na budovanie kapacít (4 podujatia).
• Podkladová štúdia o rovnakom zaobchádzaní, diverzite a súvisiacich opatreniach na Slovensku
• Nástroj na meranie diverzity na pracovisku – Index diverzity.

Projekt RELEASE vychádza z potreby identifikovania alternatív k inštitútu väzby v regióne  východnej a strednej Európy. Na tento región sa projekt RELEASE zameriava predovšetkým preto, že alternatívy k inštitútu väzby sa v mnohých východoeurópskych a stredoeurópskych krajinách používajú veľmi zriedkavo a inštitút väzby je pravidelne používaným nástrojom. Uvedené so sebou prináša mnoho negatívnych dôsledkov, či už v sociologickej rovine, ale tiež z pohľadu harmonizáciu práva EÚ a tiež dopadov na oblasť ľudských práv.

Hlavným cieľom projektu RELEASE je prispieť k jednotnému uplatňovaniu práva EÚ vo všetkých členských štátoch a týmto spôsobom podporiť justičnú spoluprácu v trestných veciach. Zámerom projektu je prispieť k vytvoreniu vzájomnej dôvery medzi cieľovými skupinami a zlepšeniu vnútroštátnych justičných systémov.

Cieľom projektu RELEASE je navrhnúť a podporiť využívanie alternatív k väzbe. Projekt tak reaguje na nadužívanie inštitútu väzby. Projekt sa zameriava najmä na poskytnutie súčinnosti pri justičné orgány (vrátane sudcov, ale aj iných aktérov ako prokurátorov, obhajcov a iné právnické profesie) v členských štátoch EÚ, najmä v tých, ktoré sa nachádzajú vo východnej a strednej  Európe, s cieľom posilniť spoluprácu týchto autorít v otázkach súvisiacich s inštitútom väzby. Cieľom činností, ktoré sa budú vykonávať v rámci projektu, je uľahčiť budovanie spoločného prístupu, a to práve identifikovaním najúčinnejších postupoch, pracovných metód a vytvorením vzájomnej dôvery medzi partnerskými krajinami. Plánované aktivity budú pozostávať z identifikácie najúčinnejších postupov a pracovných metód, vytvorenia vzájomnej dôvery medzi partnerskými členskými štátmi, organizovania spoločných vzdelávacích  aktivít, ako sú workshopy a medzinárodné semináre, a prípravy učebných materiálov. Výstupy  projektu budú propagované v partnerských krajinách, ako aj v ďalších krajinách a v rámci cieľových skupín, a to prostredníctvom aktivít zameraných na zvyšovanie povedomia ohľadom projektu.

• Zber dát – pozostáva zo zberu údajov, ako sú napr. štatistiky a judikatúra v partnerských krajinách a v regióne, ako aj identifikácia nedostatkov a potrieb v danej oblasti.
• Praktická príručka – bude obsahovať dobrú prax a praktické alternatívy, s oddelenými časťami pre konkrétne cieľové skupiny, ako sú právnici, sudcovia, prokurátori, bude pozostávať z účinných postupov, ktoré budú identifikované prostredníctvom výskumov a samotnými účastníkmi.
• Stručný prehľad politík – ktorého cieľom bude zvýšiť povedomie medzi tvorcami politík o otázkach, ktoré súvisia s väzbou a možných alternatívach väzby.
• Workshopy a medzinárodné semináre – organizovanie vnútroštátnych workshopov a medzinárodných seminárov pre sudcov, prokurátorov,a ďalších právnikov alebo odborníkov z akademickej obce.
• Záverečná konferencia RELEASE – ktorá ďalej podporí nadviazanie efektívnej spolupráce medzi cieľovými skupinami a prispeje k šíreniu výstupov projektov.

Dočasné vyrovnávacie opatrenia (DVO) sú špecifické opatrenia slúžiace na vyrovnávanie nerovností a znevýhodnení konkrétnych skupín osôb. Smerujú k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti či k bývaniu. DVO sú založené na myšlienke, že nie každý má rovnaké možnosti získať vzdelanie alebo prácu nie z vlastnej viny, ale kvôli príslušnosti k určitej dlhodobo znevýhodnenej skupine.

Nedostatočné využívanie DVO v praxi

Napriek tomu, že DVO predstavujú účinný nástroj na vyváženie príležitostí aj pre osoby z marginalizovaných rómskych komunít, podľa prieskumu Strediska je povedomie o ich využívaní na Slovensku nízke a oprávnené subjekty zavádzajú DVO len v malom počte. Zamestnávatelia často trpia nesprávnym výkladom antidiskriminačnej legislatívy, keď sa DVO vnímajú ako pozitívna diskriminácia či porušenie zákona.

Zamestnávatelia preto často váhajú s iniciovaním akýchkoľvek aktivít, ktoré by boli explicitne alebo výlučne zamerané na Rómov a Rómky, pričom argumentujú, že takéto opatrenia by mohli byť nespravodlivé voči iným skupinám možných zamestnancov.

Viac o DVO si môžete prečítať v informačnom letáku.

Projekt sa zameriava na zvýšenie informovanosti a lepšie využitie DVO pri zamestnávaní Rómov a Rómok, predovšetkým z marginalizovaných rómskych komunít. Jeho cieľom je zvýšenie technických kapacít zamestnávateľov na prijímanie, implementáciu a vyhodnocovanie efektívnych DVO na zamestnávanie osôb z marginalizovaných rómskych komunít a tým prispieť k sociálnej inklúzii rómskych komunít. Zameriava sa na presadzovanie osvedčených postupov, podporuje vzájomné učenie sa a vytváranie sietí medzi zamestnávateľmi a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami aktívne pôsobiacimi v rómskych komunitách. Pomáha zamestnávateľom orientovať sa v oblasti nediskriminácie a diverzity tak, aby mali plnú kapacitu prijať DVO, ktoré sú účinné a zmierňujú negatívne dopady diskriminácie marginalizovaných rómskych komunít.

V rámci tvorby pracovných miest sa projekt zameriava aj na vzdelávanie a odbornú prípravu, odstraňovanie diskriminácie a zabezpečenie rovnosti príležitostí pre Rómov a Rómky v oblasti zamestnávania, odstraňovanie chudoby a marginalizácie, ako aj na podporu rodovej rovnosti.

Projekt stavia na férovom partnerstve medzi zamestnávateľmi schopnými zabezpečiť pracovné miesta, komunitnými centrami a mimovládnymi organizáciami pracujúcimi s ľuďmi z rómskych komunít, a organizáciami, ktoré podporujú zamestnávateľov a komunitné centrá v ich spoločnom úsilí s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti Rómov a Rómok.

• Štúdia o praktickom využívania DVO v praxi na Slovensku a v zahraničí (najmä v členských krajinách Európskej únie) .

• Príručka o DVO pre zamestnávateľov – manuál „ako navrhnúť, implementovať a vyhodnotiť“ úspešné DVO pre nováčikov.

• Seminár o DVO a manažmente diverzity na pracovisku v kontexte zamestnávania marginalizovaných rómskych komunít.

• Networkingové podujatia s cieľom posilňovania partnerstiev medzi kľúčovými aktérmi v oblasti zamestnávania (zorganizovali sme pracovné raňajky v Lučenci, Bratislave a Banskej Bystrici).

• Nábor zamestnávateľov, konzultácie pre zamestnávateľov a implementácia DVO v oblasti zamestnanosti a odborného vzdelávania a prípravy Rómov a Rómok. S cieľom zjednodušiť proces nahlasovania prijatých DVO sme vytvorili jednotný formulár (dostupné k stiahnutiu vo verziách word, pdf).

• Nábor komunitných centier a mimovládnych organizácií pôsobiacich priamo v rómskych komunitách a školenia v oblasti poskytovania služieb podporovaného zamestnávania.

• Sprievodca poskytovaním služieb zamestnanosti ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít.

• Návrhy aktualizácií politík na odstránenie štrukturálnych prekážok zamestnávania Rómov a Rómok a uľahčenie zavádzania DVO v oblasti zamestnávania.

• Prezentácia príkladov dobrej praxe nahlásených DVO v rámci implementácie projektu

V Indexe rodovej rovnosti, ktorý pravidelne vydáva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť dosiahlo Slovensko v oblasti zamestnávania a práce celkové skoré 66,8 bodov. Počas svojho života pracujú ženy na Slovensku menej rokov ako muži. Kým muži pracujú počas svojho života na Slovensku až 37 rokov, ženy pracujú len 32 rokov, čo je stále menej ako priemer Európskej únie (EÚ). Väčšina žien na Slovensku pracuje na plný úväzok. Tie ženy, ktoré pracujú na čiastočný úväzok zväčša nevedia nájsť vhodnú prácu na plný úväzok alebo im zamestnávateľ nevie umožniť pracovať na plný úväzok pre nedostatok práce.

Kvalita prace a segregácia na pracovnom trhu

Kvalita práce a segregácia na pracovnom trhu ostáva na Slovensku problematická. Zamestnanosť žien v odvetviach ekonomiky s nízkym platovým ohodnotením je vysoká a prístup žien k lepšie plateným pozíciám je limitovaný. Medzi takéto odvetia radíme najmä školstvo, sociálne služby a zdravotníctvo. Len na ilustráciu, v školstve na Slovensku pracuje viac žien ako mužov. Ženy však obsadzujú najmä nižšie a menej platené pozície (napr. učiteľka, vychovávateľka, asistentka učiteľa/učiteľky) kým muži obsadzujú vedúce a manažérske pozície (napr. riaditeľ).

Mzdový rodový rozdiel

Po vstupe Slovenska do EÚ sme zaznamenali mierne zlepšenie v oblasti rovného mzdového odmeňovania. Podľa Eurostatu má však Slovensko stále jeden z najväčších mzdových rozdielov v EÚ, a to až 19,4% (2018). Pričom priemerná hodinová mzda mužov na Slovensku dosahuje 7,40 EUR a priemerná hodinová mzda žien len 6 EUR. Zároveň ženy na Slovensku odpracujú mesačne o 5 hodín menej ako muži.  Odmeňovací systém na Slovensku je do veľkej miery prispôsobený životnému cyklu mužov. Ako príklad možno uviesť skutočnosť, že skúsenosti nadobudnuté mimo platenej práce (napr. v rámci starostlivosti o deti a rodinu) sa pri zamestnávaní a odmeňovaní neberú do úvahy. Ženy sú tak vystavené viacnásobnej diskriminácií, a to nie len z dôvodu pohlavia ale aj materstva a rodičovstva.

Stav rodovej rovnosti na Slovensku nie je povzbudzujúci. Povedomie o rodovej rovnosti a jej dôležitosti v slovenskej spoločnosti stagnuje a je do veľkej miery ovplyvnene rôznymi stereotypmi, predsudkami, hoaxami a klamlivými informáciami šírenými najmä v online priestore. Z tohto dôvodu sa projekt zameriava na šírenie osvety a zvyšovania povedomia o rodovej rovnosti medzi mladými ľuďmi, ktorí získavajú svoje prvé skúsenosti s pôsobením na pracovnom trhu (prostredníctvom vzdelávania a prace s mládežou, komunikačnej kampane), mapovaním stavu rodovej rovnosti na pracovisku a potrieb zraniteľných skupín (prostredníctvom verejných konzultácií), scitlivovaním zamestnancov a zamestnankýň pracujúcich v súkromnom sektore (prostredníctvom vzdelávania a prace s dospelými) a sieťovaním odborníkov a odborníčok na národnej a európskej úrovni zameraným na výmenu dobre praxe a podporu sociálnych inovácii v oblasti rodovej rovnosti.

• Verejne konzultácie so zamestnancami a zamestnankyňami
  (Správy z jednotlivých konzultácií: rómske ženy, transrodové osoby, ženy vo veku 50+, komunitní aktéri – rómska menšina)
• Verejne konzultácie so zamestnávateľmi
• Komunikačná kampaň
• Vzdelávanie a práca s mládežou
  Metodika vzdelávania mládeže o rodovej rovnosti a súlade pracovného a súkromného života (dostupná na stiahnutie)
  
• Scitlivovacie aktivity pre dospelých
• Medzinárodná konferencia v oblasti rodovej rovnosti a súladu pracovného a súkromného života