Hlavnou témou tretieho dielu série rozhovorov s názvom „Ľudské práva v zajatí politiky“ sú práva menšín. Pozvanie do nášho nového štúdia prijal bývalý Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. Rozprávali sme sa o tom, či sa darí presadzovať záujmy menšín aj bez menšinovej strany v parlamente, aký je rozdiel medzi tzv. „tokenizmom“ a participáciou, a o tom, či nová vláda dokázala nadviazať na úspešné projekty v oblasti menšinovej politiky.

Viac sa dozviete v najnovšej epizóde.

V druhej časti série rozhovorov s názvom „Ľudské práva v zajatí politiky“ sme vyspovedali predsedníčku mimoparlamentného PS a odborníčku na extrémizmus Irenu Biháriovú. Prezradila nám, prečo sa neteší z rozpadu ĽSNS, ako nás ochrana právneho štátu odlišuje od barbarov a že ľudské práva sú oveľa viac, ako len akési „kultúrno – etické vojny“.

Viac sa dozviete v najnovšej epizóde.

Podľa prieskumu Strediska viac ako 57 % žiakov a žiačok starších ako 15 rokov malo za posledných 12 mesiacov skúsenosť s depresiou, úzkosťou, stresom či chronickou únavou. Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa zvýšil počet žiakov a žiačok do 18 rokov, ktorí trpia depresiou o viac ako 33 %. Dôvodmi zhoršujúceho psychického zdravia detí a mládeže môže byť nie len sociálna izolácia a prerušenie kontaktov s rovesníkmi z dôvodu zatvorenia škôl, ale aj problémy s učením a nedostatok pedagogickej podpory, zhoršené vzťahy v rodine (vrátane násilia) či nadmerné trávenie času pred obrazovkami. Z dôvodu dištančného vyučovania ostávajú deti doma a internet potrebujú, aby sa mohli zúčastňovať online výučby a udržiavali si kontakt so svojimi priateľmi. Na internete sú deti vystavené aj veľkému množstvu hoaxov a dezinformácií či sexuálnym predátorom. Podľa informácií Generálnej prokuratúry SR sa zvýšil počet trestných činov sexuálneho zneužívania detí o 50 %.

Z tohto dôvodu Stredisko apeluje na rodičov a učiteľov/ky, aby nie len dnes, na Svetový deň bezpečného internetu učili deti zásadám bezpečného surfovania na internete a kritickému mysleniu pri vyhodnocovaní informácií, ktoré na rôznych webových stránkach môžu nájsť. V prípade záujmu o bezplatné online vzdelávacie aktivity o kritickom myslení a bezpečnom využívaní internetu pre školy nás neváhajte kontaktovať na vzdelavanie@snslp.sk

Medzinárodný deň mobilizácie proti jadrovej vojne sa pripomína od roku 1986 na základe rozhodnutia Svetovej rady mieru. 28. januára 1985 bola v hlavnom meste Indie Naí Dillí prijatá Dillská deklarácia, na stretnutí predstaviteľov štátov a vlád niekoľkých krajín – Indie, Grécka, Mexika, Argentíny, Tanzánie a Švédska, ktoré ako prvé podpísali dokument. Dnešný sviatok má pôvod v prijatí Deklarácie o zásadách nenásilného sveta bez zbraní.

Potrebujeme posilnený, inkluzívny a obnovený multilateralizmus založený na dôvere a založený na medzinárodnom práve, ktorý nás môže viesť k spoločnému cieľu, ktorým je svet bez jadrových zbraní. – generálny tajomník OSN António Guterres.

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý OSN prvýkrát vyhlásilo 1. novembra 2005. Počas II. svetovej vojny sa stalo pre svoj židovský pôvod obeťami šesť miliónov ľudí. Najväčšiu tragédiu ľudstva si pripomíname práve v deň, kedy Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, v ktorom zomrelo asi jeden a pol milióna ľudí tým najkrutejším spôsobom.

V čase narastajúcej radikalizácie spoločnosti a znevažovania hodnôt ľudskej dôstojnosti, rovnosti a nediskriminácie, je veľmi dôležité pripomínať si ľudské utrpenie a hrôzy II. svetovej vojny. Spomínajme dnes na tých, čo neprežili, no najmä nezabúdajme počúvať preživších.

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň migrantov, ktorý OSN prvýkrát vyhlásilo 18. decembra 2000. Tento rok sa nesie v hesle „Zmeňme predstavu o ľudskej mobilite“ .

Na svete existuje odhadom 272 miliónov migrantov. Za týmto obrovským číslom však treba myslieť na individuálne príbehy odohrávajúce sa u každého z nich. Môže ísť o študentov hľadajúcich lepšie príležitosti, rodičov chrániacich svoje deti alebo ľudí, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii.

Z dôvodu šírenia vírusu Covid-19 migranti musia čeliť novým prekážkam, keďže ich mobilita je obmedzená. V tento deň si pripomíname, že treba usilovať o to, aby práva migrantov boli chránené a podporované, a aby mohli nájsť nový život bez predsudkov a diskriminácie.

 Takto znelo jedno z nariadení zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov. „Židovský kódex“ v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim
občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva.

Zúčastnili sme sa tryzny pri príležitosti dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorá sa konala v Banskej Bystrici v Záhrade Chavivy Reik. Súčasťou bolo odhalenie III. etapy tvorby pamätných tabúľ obetiam holokaustu a krst knihy Alice Frühwaldovej s názvom ‚O koľko lásky som prišla‘, ktorú pokrstil rabín Miša Kapustin.

Nezabúdajme na túto smutnú históriu, aby sa minulosť nezopakovala