Stredisko zastupovalo GANHRI na medzinárodnej konferencii o klimatickej zmene a ľudských právach

Minulý týždeň sa uskutočnila medzinárodná konferencia Klimatické zmeny a ľudské práva. Dosiahnutie spravodlivosti a opatrenia pre všetkých v Soule. Cieľom konferencie bolo zviditeľnenie dopadov klimatických zmien na ľudské práva nie len v Južnej Kórei, pomenovanie povinností vlád efektívne konať vo svetle prebiehajúcich súdnych sporov a nedávnych súdnych rozhodnutí, a podporenie spolupráce rôznych aktérov v spoločnom úsilí o zastavenie klimatických zmien.

Na podujatí mala možnosť vystúpiť aj kolegyňa Michaela Ujházyová, ktorá hovorila o potenciáli národných inštitúcií pre ochranu ľudských práv (NHRI) podieľať sa na tomto úsilí pri výkone svojich mandátov a o činnosti Výboru GANHRI o klimatickej zmene a ľudských právach.

Národná komisia pre ľudské práva Kórejskej republiky (NHRCK), ktorá bola hostiteľskou organizáciou podujatia, vytvorila priestor pre diskusiu z rôznych perspektív od silných inštitúcií ako je UNHCR, OHCHR, Európska komisia či vnútroštátne autority cez odborný pohľad na zmeny klímy a ochranu environmentálnych práv až po zastúpenie zraniteľných skupín ako sú ľudia pracujúci v poľnohospodárstve, ženy v stavebnom priemysle, mladí ľudia a budúce generácie. NHRCK mala veľmi konkrétny dôvod pre organizáciu takéhoto podujatia na medzinárodnej úrovni. Koncom augusta totiž vydal Ústavný súd Kórejskej republiky rozhodnutie, v ktorom potvrdil protiústavnosť  článku 8 ods. 1  Zákona o uhlíkovej neutralite a zelenom raste na zvládnutie klimatickej krízy. Rozhodnutie ústavného súdu je významné vo viacerých ohľadoch, jednak ide o prvé súdne rozhodnutie v Ázii, v ktorom sa tvrdí, že ak sú národné ciele pre znižovanie skleníkových plynov stanovené nedostatočne presne a ambiciózne, ide o porušovanie ľudských práv (a základných práv ukotvených v ústave). Zároveň, rozhodnutie zdôrazňuje potrebu zohľadňovať pri nastavení opatrení v reakcii na klimatickú krízu aj rovnosť medzi súčasnými a budúcimi generáciami, ktoré budú pociťovať intenzívnejšie negatívne dopady.

Ústavný súd sa zákonom o uhlíkovej neutralite zaoberal na základe verejnej žaloby podanej v marci 2020 niekoľkými mladými ľuďmi narodenými medzi 2001 a 2006. Národná komisia pre ľudské práva podala odborné stanovisko tretej strany (amicus curiae), v ktorom predkladá vyhodnotenie sporných ustanovení zákona a obzvlášť presunutie zodpovednosti na výkonnú moc v budúcnosti bez zabezpečenia dostatočnej ochrany budúcich generácií z pohľadu ľudskoprávnych záväzkov.

Práve prinášanie ľudskoprávnej perspektívy do klimatickej litigácie je jednou zo stratégií, o ktorých hovorila aj Michaela Ujházyová. GANHRI a Výbor pre klimatické zmeny a ľudské práva systematicky podporuje odborný rast tímov NHRI v oblasti klimatickej litigácie formou webinárov, expertných seminárov a konzultácií s odborníkmi. Výraznejšie vstupovanie NHRI do klimatických žalôb môžeme sledovať aj v Európskom kontexte. ENNHRI podalo odborné stanoviská na Európsky súd pre ľudské práva napríklad v prípadoch Duarte Agostinho a ďalší. vs. Portugalsko a ďalší či Verein KlimaSeniorinnen Schweiz a ďalší. vs. Švajčiarsko. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa do prípravy oboch stanovísk zapojilo tiež.

Okrem klimatickej litigácie majú NHRI k dispozícii aj ďalšie možnosti ako konať v rámci výkonu svojho mandátu. Uskutočňovanie vlastných výskumov zameraných na dopady klimatických zmien na ľudské práva, ale aj na efektívnosť a adresnosť klimatických politík môže byť kľúčové pre doplnenie chýbajúcich dát. Monitoring a vypracovanie správ na základe dostupných dát z pohľadu ľudskoprávnych záväzkov umožňuje lepšie porozumenie prepojenia medzi klimatickými zmenami a povinnosťou štátov chrániť práva obyvateľstva v rôznych oblastiach života ako je bývanie, zdravotná starostlivosť a zdravie, životná úroveň, mobilita či prístup k práci. NHRI majú v prípade dostatočne silného mandátu lepšie postavenie pre získania dôkazov a informácií ako občianske iniciatívy alebo výskumné inštitúcie a to pre účely tzv. nezávislých zisťovaní alebo komplexnejšieho vyšetrovania. Prelomové vyšetrovanie, zahrňujúce nie len štáty, ale aj súkromné podniky ako hlavných znečisťovateľov, uskutočnila NHRI z Filipín. Zvyšovanie povedomia o dopadoch klimatických zmien na ľudské práva, ochrana práv obhajcov a obhajkýň (environmentálnych) ľudských práv a práva na informácie, participáciu či prístupu k spravodlivosti vo veciach ochrany životného prostredia sú ďalšie z mnohých možností ako sa môžu NHRI podieľať na presadzovaní klimatických politík zohľadňujúcich ochranu ľudských práv.

Ktoré z týchto stratégií vedia NHRI aj priniesť do praxe však závisí nie len od personálnych či finančných kapacít, ale predovšetkým od sily a rozsahu kompetencií v rámci ich mandátu na vnútroštátnej úrovni. No a samozrejme, ak si chceme klásť otázku ako môžu NHRI podporiť úsilie o spravodlivé klimatické politiky a zastavenie klimatickej zmeny, musíme mať najprv zodpovedanú otázku či je klimatická kríza zároveň otázkou ľudských práv. V tomto smere máme na Slovensku ešte stále veľa práce.