Pandémia otestovala aj mechanizmy ochrany pred diskrimináciou

Pandémia COVID-19 vystavila spoločnosť a verejné inštitúcie testu „citlivosti“ na dodržiavanie princípu rovnosti aj počas krízových situácií. Okrem toho, že vzrástol počet prípadov nerovnakého zaobchádzania vo viacerých oblastiach, zvýšil sa aj záujem o dopyt po dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd. V tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu práve národné antidiskriminačné orgány, medzi ktoré patríme aj my.

Monitoring dodržiavania zákazu diskriminácie, presadzovanie rovnakého zaobchádzania so všetkými skupinami obyvateľstva a ochrana práv obetí diskriminácie sú súčasťou mandátu národných antidiskriminačných orgánov, ktoré sú združené v Európskej sieti EQUINET.

Medzinárodná spolupráca umožňuje aj nám na Stredisku výmenu skúseností, či už v oblasti mediálnej stratégie, monitoringu, právnej činnosti alebo výskumu. So špecifickými skúsenosťami počas pandémie COVID-19 sme sa podelili s ďalšími antidiskriminačnými orgánmi prostredníctvom online databázy a pracovných stretnutí venovaných práve situácii počas pandémie v Európe. Národné antidiskriminačné orgány pozorovali nielen nárast spolupatričnosti a solidarity, ale aj zvýšený výskyt nenávistných prejavov voči minoritným skupinám, diskriminačný charakter niektorých opatrení či ich uplatňovania v praxi, alebo prehĺbenie či zviditeľnenie štrukturálnej diskriminácie v niektorých oblastiach.

Zdieľané dáta a skúsenosti vyhodnotila Pracovná skupina EQUINET-u pre výskum a analýzu dát s cieľom poskytnúť komplexnejší obraz o úlohe národných antidiskriminačných orgánov, vďaka čomu Vám môžeme predstaviť výstup v podobe informačného letáku (pdf, 941 KB), na ktorého tvorbe sme sa podieľali aj my.

Najčastejšie sa členské organizácie siete EQUINET venovali riešeniu podnetov namietajúcich diskrimináciu z dôvodu veku, zdravotného znevýhodnenia a etnicity. Intenzívne sa venovali aj vydávaniu stanovísk a odporúčaní či už priamo adresovaným verejným inštitúciám alebo verejnosti všeobecne.

Prehľad aktivít národných antidiskriminačných orgánov podľa typu činnosti a dôvodu diskriminácie

Pri výkone svojho mandátu sa národné antidiskriminačné orgány museli vysporiadať s rôznymi výzvami. Krízový stav a neistota sťažovali plánovanie a odsúvali otázku rovnosti ako menej podstatnú. Prevládajúci negatívny verejný diskurz si vyžadoval intenzívne a opakované reagovanie a zároveň presadzovanie naratívu, ktorý zdôrazňuje hodnotu rovnosti. Hrozba sociálnej a hospodárskej krízy nastolila úlohu pripraviť a schváliť financovanie z EÚ fondov pričom bolo potrebné presadzovať v odbornom a verejnom diskurze zásadu rovných príležitostí a neprehlbovania existujúcich sociálnych nerovností.

Mnohé organizácie taktiež čelili procesným prekážkam v ich činnosti, akým je napríklad vylúčenie z odbornej diskusie o prijímaných opatreniach a súvisiacej legislatíve, v rámci ktorej by bolo možné vopred analyzovať a pomenovať problémy z hľadiska antidiskriminačnej legislatívy či nedostatočný prístup k dátam (alebo ich nedostatočný zber).

Informačný materiál prináša okrem prehľadu činnosti a jeho vyhodnotenia aj konkrétne príklady z praxe národných antidiskriminačných orgánov v rôznych oblastiach.