Opäť sme sa pozreli na mediálne zobrazovanie ľudských práv

V rámci série monitoringov mediálneho zobrazovania ľudskoprávnych tém sme znovu sledovali, ako boli v médiách zobrazované ľudské práva, tentoraz v období jún až november 2024.

Jedným z hlavných zistení je, že v takmer polovici analyzovaných mediálnych výstupov pretrváva vágne a relativizujúce informovanie o ľudských právach – chýba v nich napríklad informácia o tom, akých skupín ľudí alebo konkrétnych práv sa týkajú.

Komunikovanie ľudskoprávnych tém, vrátane (údajných) porušení práv bez náležitého vysvetlenia môže pritom významne prispievať k vyprázdňovaniu pojmu a tým aj k znižovaniu miery porozumenia problematiky zo strany verejnosti. Je dôležité, aby boli ľudskoprávne témy v médiách čo najviac špecifikované a adresné. Jednotlivé oblasti ľudských práv, napríklad práva žien alebo právo na slobodu prejavu, však často nebývajú pomenované ako súčasť ľudských práv, ale oddelene od nich. Samotný pojem „ľudské práva“ tak prichádza o obsah a pre verejnosť môže byť problematické porozumieť, čo v praxi znamená.

Upozorňujeme, že výraznou pomocou pri informovaní o ľudských právach môže byť ich prepájanie s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska a vnútroštátnou legislatívou týkajúcou sa základných práv a slobôd, ale aj s prácou obhajcov a obhajkýň ľudských práv. Ľudskoprávne rámcovanie by tak mohli získať aj témy, ktoré sú takto zobrazované len zriedka, napríklad sociálne práva rôznych znevýhodnených skupín obyvateľstva, alebo konkrétne skupiny ako ľudia so zdravotným znevýhodnením.

Publikácia je dostupná na stiahnutie a čítanie (pdf, 4 MB)