Očakávania od samitu COP27

Mohlo by sa zdať, že klimatická kríza sa vo svetle aktuálneho diania stala menej naliehavou. Jej dopady sa však vplyvom vojny na Ukrajine ani energetickou krízou nezmenšia. Naliehavosť klimatickej zmeny ako ľudskoprávnej krízy si uvedomujú aj Národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI) a pridávajú sa k tým hlasom, ktoré zdôrazňujú (spolu s OHCHR, UNEP, UNDP či s mnohými mimovládnymi organizáciami), že ľudské práva by mali stáť v centre diskusií o klimatických politikách, pretože klimatická kríza je humanitárnou krízou.

GANHRI (Globálna aliancia národných ľudskoprávnych inštitúcií) zverejnila otvorený list, v ktorom zástupcov zmluvných strán vyzýva k zohľadneniu viacerých ľudskoprávnych aspektov. Zoznam je dlhý, rovnako ako je dlhý zoznam komplexných dopadov klimatickej krízy na ľudské práva. Ak si kladiete otázku, čo by sme mali očakávať od COP27, naviesť vás môžu aj spomínané požiadavky, ktoré vám v skrátenej podobe priblížime nižšie.

1. Revidovať a zvýšiť ambície národných klimatických záväzkov tak, aby sme dosiali cieľ maximálneho oteplenia o 1,5 °C podľa Parížskej dohody o zmene klímy.

Antropogénna klimatická zmena ničí životy, komunity, biodiverzitu, ekosystémy. Program OSN pre životné prostredie potvrdzuje v správe “Emission Gap” (2021), že ani úplná implementácia národných mitigačných záväzkov jednotlivých krajín (stanovených 4. novembra 2021) nie je dostatočná pre udržanie globálneho otepľovania pod hranicu +1,5 °C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou.

Ak globálne otepľovanie prekročí 1,5 °C, nepriaznivý vplyv na realizáciu ľudských práv súčasnými aj budúcimi generáciami bude ešte väčší a nezvratný. Vnútroštátne súdy viacerých krajín, medzinárodné súdy aj ľudskoprávne výbory OSN prišli k záveru, že štátom vyplýva povinnosť redukovať emisie skleníkových plynov z ich medzinárodných záväzkov ochraňovať ľudské práva. Priestor na to, aby oteplenie neprekročilo 1,5 °C a zabezpečila sa tým aj efektívna ochrana ľudských práv pred dlhodobými a nezvratnými klimatickými škodami, sa rýchlo zmenšuje. Štáty musia naplniť záväzky Glasgowského paktu o klíme (2021) z COP26 „prehodnotiť a posilniť národné klimatické ciele do konca roka 2022.” Do začiatku COP27 však revidované národné ciele predložilo len 29 štátov.

2. Adaptácia na klimatickú zmenu musí byť prioritou

Štáty musia významne posilniť a urýchliť adaptačné opatrenia reagujúce na už zdokumentované aj predpovedateľné vplyvy klimatickej zmeny na ľudské práva. Akčný plán ku globálnemu cieľu pre adaptáciu by mal reflektovať význam ľudskoprávneho prístupu pri plánovaní a implementácií adaptačných opatrení, vrátane participatívneho procesu na národnej a medzinárodnej úrovni.

3. Klimatické finančné zdroje, medzinárodná spolupráca a riešenie škôd

Rozvojové krajiny, obzvlášť tie, ktoré najintenzívnejšie trpia negatívnymi vplyvmi klimatickej zmeny, musia mať prístup k primeraným a predvídateľným finančným zdrojom a aktuálnym poznatkom a možnosť využiť overenú prax a technológie v oblasti mitigácie a adaptácie bez formálnych alebo ekonomických bariér. Charta OSN a medzinárodné ľudskoprávne dokumenty vyžadujú od zmluvných štátov, aby pri ochrane a podpore ľudských práv vzájomne spolupracovali. GANHRI povzbudzuje štáty k vzájomnej spolupráci pri vytváraní dodatočných finančných a iných zdrojov určených pre mitigačné a adaptačné opatrenia, obzvlášť pre krajiny najviac zasiahnuté klimatickou zmenou. V súlade s právom na nápravné prostriedky pre obete porušenia medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov by mali zmluvné štáty zaviesť účinný medzinárodný mechanizmus pre náhrady škôd a materiálnych strát.

4. Participácia neštátnych aktérov

Zmluvné štáty by mali zabezpečiť, aby sa organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť vrátane mládeže, žien, lokálnych komunít, pôvodných obyvateľov a obhajcov a obhajkýň ľudských práv mohli aktívne a zmysluplne zúčastňovať na stretnutiach COP a súvisiacich zriadených výborov. To zahŕňa aj delegácie zmluvných štátov najviac postihnutých klimatickou zmenou. Participácia občianskej spoločnosti aj klimaticky zraniteľných štátov je nevyhnutnou podmienkou pre využitie dostupného poznania a rôznorodých perspektív, ktoré by mali byť rovnocenne zohľadnené pri vyjednávaniach a implementácii.

Je nevyhnutné zabezpečiť efektívnu participáciu všetkých neštátnych aktérov a podporovať ich účasť. Zmluvné štáty by sa mali vyhnúť tomu, aby na rokovaniach prevládali korporátne záujmy a zabezpečiť, aby občianska spoločnosť a skupiny ovplyvnené klimatickou zmenou mali rovnaký prístup k rozhodovaniu ako iní aktéri. Zmluvné štáty by mali ochraňovať práva klimatických aktivistov pred, počas a po COP27 a vyšetriť prípadné obvinenia z ich potlačovania a zastrašovania.

5. Rešpektovať, ochraňovať a napĺňať ľudské práva naprieč klimatickými politikami

Zmluvné štáty by na rokovaniach COP27 a pri prijímaní súvisiacich rozhodnutí mali zohľadňovať všetky medzinárodné ľudskoprávne záväzky chrániace medzi inými aj právo na život, zdravie, výživu, pitnú vodu, bývanie, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ale aj procedurálne práva akými sú právo na informácie, účasť na verejnom rozhodovaní a prístup k spravodlivosti.

Pri implementácii Parížskej dohody a rozhodnutí prijatých na COP27 by mali štáty venovať patričnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám obyvateľstva, ktorých ľudské práva budú najvýznamnejšie ovplyvnené klimatickou zmenou, chrániť obhajcov environmentálnych a ľudských práv, rešpektovať práva pôvodných obyvateľov vrátane slobodného a informovaného súhlasu pred prijímaním krokov, ktoré môžu ovplyvniť ich práva, prijímať opatrenia na ochranu klimatických migrantov a utečencov a opatrenia podporujúce ľudskoprávny prístup v komerčnom sektore v zmysle Odporúčaní OSN pre obchod a ľudské práva a Odporúčania OECD pre viacnárodné spoločnosti v súvislosti s mitigáciou a adaptáciou.  

6. Zahrnúť ľudské práva a participatívnosť v technickom dialógu Global Stocktake

Každý zmluvný štát by mal v rámci technického dialógu na COP27 (SBI57/SBSTA57) zodpovedať aj to, akým spôsobom zabezpečuje súlad klimatických politík s ľudskoprávnymi záväzkami, akými sú napríklad právo na zdravie, práva pôvodných obyvateľov, miestnych komunít, migrujúcich osôb a osôb so zdravotným znevýhodnením, právo na rozvoj, rodovú rovnosť či medzigeneračnú spravodlivosť. Rovnako by sa mali vyjadriť k tomu, ako pri sledovaní národných klimatických cieľov zabezpečia férovosť a spravodlivosť. Zároveň by zmluvné štáty mali vytvoriť také podmienky, aby NHRI a neštátni aktéri, vrátane zasiahnutých komunít, zraniteľných skupín, odborov a obhajcov environmentálnych ľudských práv mohli na technickom dialógu aktívne participovať.

7. Zverejňovanie informácií a participácia na rozhodovaní

V súlade s ľudskoprávnymi záväzkami v oblasti procedurálnych práv by mal každý zmluvný štát zabezpečiť, aby boli informácie o výsledkoch rokovaní COP27, ako aj z nich vyplývajúce kroky na medzinárodnej a národnej úrovni prístupné a zrozumiteľné pre všetky skupiny ľudí. To znamená, že tieto informácie by mali byť dostupné vo všetkých jazykoch menšín a prístupné aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ľahko prístupné a obsahovo zrozumiteľné. Predvídateľné dopady na každodenný život by mali byť taktiež dostatočne jasne vysvetlené, realizované kroky by sa mali pravidelne aktualizovať a napĺňanie záväzkov pravidelne vyhodnocovať.  

8. Konzistentnosť klimatických politík

Zmluvné štáty by sa mali jednotlivo aj kolektívne usilovať o väčšiu konzistentnosť v prijímaných rozhodnutiach a nadviazať na záväzky prijaté minulý rok v Glasgowskom klimatickom pakte, ktoré obsahujú aj viaceré explicitné referencie na ľudské práva.

Národné inštitúcie pre ľudské práva sú pripravené podporiť štáty pri implementácii rozhodnutí prijatých na COP27, poskytnúť odbornú podporu pre hlbšie a prierezové zohľadnenie ľudskoprávnych záväzkov v navrhovaných opatreniach, obzvlášť potrieb zraniteľných a marginalizovaných skupín, a prispieť k zvyšovaniu povedomia a participácie širokej verejnosti.

Ako sme spomínali vyššie, NHRI si uvedomujú previazanosť klimatickej krízy a ľudských práv a preto sa pri výkone svojho mandátu venujú rôznym činnostiam od vzdelávania, výskumu až po právne stanoviská, zastupovanie vo verejných žalobách alebo návrhy legislatívy. Príklady činností NHRI v oblasti ochrany práv environmentálnych aktivistov a aktivistiek (napr. NHRI v Mongolsku) a v oblasti podpory procedurálnych práv (napr. NHRI v Nórsku alebo v Mexiku) si môžete vypočuť aj v nahrávke z podujatia, ktoré sme v rámci svojej medzinárodnej činnosti spoluorganizovalo aj Stredisko.

Nasledujúce dva týždne ukážu, či rokovania COP27 dostoja svojmu pomenovaniu “implementačné” a výstupy z rokovaní budú konkrétne, ambiciózne a spravodlivé pre všetkých. Po návrate zo Sharm El Sheikhu však bude rovnako kľúčové, akým spôsobom sa budú tieto výstupy komunikovať verejnosti, v akej miere bude verejnosť zapojená do klimatických politík a či si tieto výstupy osvojí aj vláda a nebudú stať v úzadí iných tém až do najbližšieho sucha, tropických teplôt alebo povodne.