Ľudské práva musia byť v centre vyjednávania o budúcnosti

Konferencie partnerských strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP26) sa od roku 1995 konajú každý rok. S približujúcim sa „strategickým“ rokom 2030, ku ktorému sa vzťahujú mnohé politické ciele, ale hlavne s čoraz viditeľnejšími prejavmi klimatických zmien na život ľudí, hospodárstvo krajín a súkromných spoločností, si tieto konferencie získavajú čoraz väčšiu pozornosť a zaangažované skupiny majú čoraz vyššie očakávania od prebiehajúcich rokovaní.

COP26 má na stole niekoľko zásadných úloh. Predovšetkým, s odstupom času je nepopierateľné, že nastavený mechanizmus obchodovania s emisiami CO2 vytvoril priestor pre vznik samostatného obchodného sektora ale rozhodne neprispel k dosahovaniu stanovených cieľov znižovania emisií. Úprava pravidiel pre trh s emisiami či úplný odklon od tohto nástroja spolu s vytvorením transparentných spoločných pravidiel monitorovania reportovania znižovania emisií a dosahovania cieľov na národných úrovniach sú zároveň dve oblasti, ktoré je potrebné stanoviť pre dokončenie návrhu smernice, resp. implementačných pravidiel pre Parížsku dohodu, konkrétne článok 6 a článok 13.

Ďalšou veľkou témou rokovaní na COP26 je prehodnotenie národných cieľov a zvýšenie nárokov na globálne spoločenstvo ako také. Na základe vedeckých predikcií vývoja dopadov zvyšovania priemernej teploty je zrejmé, že aktuálne nastavené ciele zníženia CO2 nebudú dostatočné pre dosiahnutie maximálneho zvýšenia priemernej teploty o 1,5 °C.

Popri týchto odborných témach sa však čoraz výraznejšie dostáva do centra pozornosti prepojenie medzi klimatickou zmenou a ľudskoprávnymi záväzkami krajín. Klimatické zmeny majú priamy dopad na prístup k právu na zdravie, život, bývanie a dôstojnú životnú úroveň, vzdelanie a mnohé ďalšie. Tieto dopady však vo väčšej miere pociťujú krajiny, ktoré sú najmenším znečisťovateľom alebo chudobní ľudia a tak sa aj na formálnych fórach čoraz hlasnejšie hovorí o klimatickej nespravodlivosti a odškodneniu komunít, ktoré v dôsledku klimatických zmien stratili domov, prácu čelia hladomoru a pod. Naliehavou témou je aj zvyšujúce ohrozenie života ľudskoprávnych a environmentálnych aktivistov a aktivistiek a mnohé ďalšie aspekty priamo súvisiace s ľudskými právami.

Dôležitosť ľudskoprávneho prístupu pri hľadaní riešení klimatickej krízy zdôrazňujú aj členské organizácie Globálnej aliancie národných ľudskoprávnych inštitúcií (GANHRI) v liste, ktorý dnes adresujú svetovým lídrom a líderkám rokujúcim na COP26. Na príprave otvoreného listu malo možnosť participovať aj Stredisko a tak sa pripojiť k tejto spoločnej výzve. Listom GANHRI vyzýva k rozhodným krokom, aby prijaté stratégie dosiahnutia vytýčených cieľov boli založené na existujúcich a dostupných technológiách a aby upravený mechanizmus obchodu s emisiami, nech už je jeho podoba akákoľvek, žiadnym spôsobom neohrozoval dosiahnutie týchto cieľov. Zároveň upozorňuje na nevyhnutnosť navýšenia finančných zdrojov pre implementáciu mitigačných a adaptačných opatrení nevynímajúc aj spoluúčasť súkromných spoločností, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi a naopak, najmenej zaťažujúc krajiny, ktoré čelia prírodným katastrofám a neprispievajú k znečisťovaniu.

Ľudské práva by mali byť kľúčovým kritériom pre všetky politické a ekonomické nástroje – jednak v súvislosti s odškodňovaním a zabezpečením dôstojného života komunitám, ktoré stratili územie alebo sa ich územie stalo neobývateľným, jednak v súvislosti s prijímanými mitigačno-adaptačnými opatreniami. Prijaté mechanizmy musia byť nastavené tak, aby neobmedzovali ľudské práva dotknutých komunít ani nespôsobovali znehodnotenie ekosystémov v dôsledku implementácie týchto opatrení. GANHRI rovnako vyzýva k dodržiavaniu ľudskoprávnych záväzkov v súvislosti s klimatickou migráciou a ľuďmi, ktorí sa stali utečencami v dôsledku znehodnotenia ich územia a k ochrane environmentálnych a ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek pred násilím, úradným šikanovaním a k podore ich prístupu k spravodlivosti.

Plné znenie listu (v anglickom jazyku)