Ako zákonodarca, štátne orgány, súdy a médiá vo svojej činnosti adresujú nenávistné prejavy a trestné činy extrémizmu?

Aj v roku 2022 sme analyzovali stav uplatňovania slobody prejavu, slobody pokojného zhromažďovania a slobody združovania v kontexte nenávistných prejavov a trestných činov extrémizmu, ako aj trestných činov spáchaných z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Nadväzujúc na Správu z monitoringu nenávistných prejavov a trestných činov extrémizmu z roku 2021 sme tentokrát upriamili pozornosť na vývoj oproti roku 2021 v oblasti legislatívy, politík, judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a vnútroštátnych súdov, štatistické ukazovatele o prevalencii týchto trestných činov, ako aj na informovanie o súvisiacich kľúčových témach, ktoré rezonovali v spoločnosti zo strany médií.

Správa z monitoringu obsahuje aj informácie o teroristickom čine voči LGBTI+ komunite, ktorý sa odohral v októbri 2022 na Zámockej ulici v Bratislave, a ktorý bol spočiatku vyšetrovaný ako trestný čin z nenávisti, teda spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Vo vzťahu k tomuto trestnému činu obsahuje správa prehľad najdôležitejších reakcií na úrovni politík a stratégií prijatých na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Média plnia dôležité poslanie v kontexte prevencie proti šíreniu nenávistných prejavov a nenávisti v spoločnosti, vrátane edukácie širokej spoločnosti o súvisiacich otázkach. V rámci informovania o kľúčových témach v monitorovanej oblasti v médiách sme sa zamerali aj na protesty proti podpisu obrannej zmluvy so Spojenými štátmi americkými a prípady intolerancie a protestov proti utečencom z Ukrajiny a iných štátov prichádzajúcich na Slovensko v roku 2022. Z našich zistení vyplýva, že aj v prípadoch, keď média korektne informujú o predmetných udalostiach a ich priebehu, nekladú pozornosť poskytovaniu informácií o hraniciach slobody zhromažďovania alebo slobody prejavu.

Správa je dostupná na stiahnutie a prečítanie (pdf, 4MB)