Ako nazerať na vzdelávanie pohľadom ľudských práv

Stredisko vyhodnocovalo možnosti realizácie práva  na vzdelanie na Slovensku a naše zistenia sú teraz dostupné v správe „Právo na vzdelanie. Vyhodnotenie podľa indikátorov ľudských práv za rok 2020“. Analýza sleduje napĺňanie 46 indikátorov, ktoré boli navrhnuté v rámci odbornej pracovanej skupiny zahŕňajúcej verejné inštitúcie z oblasti vzdelávania aj organizácie zastupujúce zraniteľné skupiny žiakov a žiačok.

Stredisko pozitívne hodnotí medziročné zlepšovanie v niektorých oblastiach, ako je rast podielu integrovaných žiakov a žiačok, znižovanie podielu žiakov a žiačok bez ukončeného základného alebo stredoškolského vzdelania, medziročný nárast počtu odborných zamestnancov a zamestnankýň a rozsiahlu metodiku a štandardy vzdelávania, ktoré majú zabezpečiť  porovnateľnú kvalitu vzdelávania a inkluzívny prístup. Pri vyhodnotení však boli identifikované viaceré problematické oblasti.

Problematická je napríklad nízka zaškolenosť (85 %) v materských školách, čo v súvislosti so zavedením povinnej predškolskej dochádzky predstavuje zásadný problém so vzdelávacími kapacitami a nízkou dostupnosťou predprimárneho vzdelávania. Materské školy zároveň navštevuje nízky počet detí so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa pri nástupe na základnú školu ich znevýhodnenie ešte viac prehlbuje. Stredisko upozorňuje, že porovnávané hodnoty väčšiny ukazovateľov potvrdzujú rozdiely medzi sledovanými skupinami žiakov a žiačok a nasvedčujú tomu, že najväčšou slabinou vzdelávacieho systému na Slovensku (v kontexte ľudskoprávnych záväzkov) je rozdielne zaobchádzanie a rozdielne podmienky pre vzdelávanie žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre žiakov a žiačky so zdravotným znevýhodnením. Napríklad, až 22 % žiakov a žiačok s predčasne ukončenou školskou dochádzkou má zdravotné znevýhodnenie a len necelých 60 % žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia pokračuje v štúdiu na stredných školách.

Ďalším dlho neriešeným a zanedbávaným problémom je nedostatočné zabezpečenie vzdelávania v materinskom jazyku pre všetky autochtónne menšiny na Slovensku. V súčasnosti neexistuje ani jedna škola (materská, základná či stredná) s vyučovacím jazykom rómskym. Vzdelávanie v rusínskom, ukrajinskom a nemeckom jazyku síce umožnené je, spravidla ho však na jednotlivých stupňoch vzdelávania poskytuje jedna alebo dve školy. Štrukturálnu diskrimináciu indikujú aj rozdiely v distribúcii absolventov a absolventiek medzi strednými odbornými školami a gymnáziami podľa národnosti. Viac absolventov a absolventiek gymnázií je v rámci rusínskej a nemeckej národnostnej menšiny, na druhej strane, viac absolventov a absolventiek odborných škôl je spomedzi maďarskej, ukrajinskej menšiny a takmer všetci žiaci a žiačky rómskej národnosti.

Samostatnou oblasťou je nedostatočná a nesystematická podpora venovaná vzdelávaniu k ľudským právam, pričom záväzok zahrnúť rozvoj kompetencií v oblasti ľudských práv je inherentnou súčasťou záväzku garantovať právo na vzdelanie vyplývajúce či už z Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach alebo ľudskoprávnych zmlúv a nástrojov EÚ a Rady Európy.

Cieľom zverejneného vyhodnotenia je ponúknuť ľudskoprávnu perspektívu pri identifikácii kľúčových problémov a na to nadväzujúcich potrebných opatrení. Hlbšie porozumenie dátam a hľadanie riešení si však vyžaduje diskusiu s relevantnými aktérmi. Stredisko preto k zverejnenej správe plánuje začiatkom roku 2022 realizovať okrúhly stôl, na ktorých podrobnejšie predstaví svoje zistenia, návrhy pre lepšie zahrnutie ľudskoprávneho prístupu do politík vzdelávania, ako aj priestor pre odbornú diskusiu ako spoločnými silami zlepšiť možnosti realizácie práva na vzdelanie pre všetky deti na Slovensku.

Právo na vzdelanie – správa dostupná na stiahnutie (pdf, 6 MB)