Aké podoby môže mať partnerské násilie?

Jedným z cieľov, ktorý Stredisko vo svojej činnosti sleduje, je prehĺbenie porozumenia problematike násilia v partnerských vzťahoch a domáceho násilia, a to aj v jeho skrytých alebo nových podobách. V roku 2021 sme preto v spolupráci s Úniou materských centier pokračovali v diskusnom formáte „Iné podoby násilia na ženách“, ktorý prepájal odborníčky a odborníkov rôznych profesií pôsobiacich v oblasti pomoci obetiam partnerského a domáceho násilia a pomenoval slabé miesta a výzvy v ich praxi. V nadväznosti na tému, ktorou sme tento cyklus začali – pokračujúce násilie počas „poručníckych“ sporov – sme v minulom roku otvorili ďalšie dve témy: administratívne násilie a ekonomické násilie. Na tomto mieste sumarizujeme závery z realizovaných diskusií a zverejňujeme výstupy, ktoré poskytujú príklady z praxe, identifikované aktuálne problémy aj návrhy riešení.

Administratívne násilie ako pomenovanie špecifickej formy násilia na ženách nie je ustáleným pojmom v odbornej diskusii ani v právnych predpisoch, vystihuje však nové stratégie páchateľov násilia, ktorí využívajú administratívne a procesné úkony na dosiahnutie svojho cieľa (napr. návrat obete k agresorovi, jej potrestanie, dokázanie svojej moci). O tom, že ide o skutočný a uchopiteľný fenomén, ktorý sa objavuje čoraz častejšie, a ako sa s ním vysporiadať, diskutovali Mgr. Daša Malíková, PhD. (poradenské centrum ALEJ), advokát Mgr. Matúš Kanis, PhDr., Ida Želinská (poradňa Iné ako čiernobiele riešenia) a advokátka JUDr. Jana Hreňová.

Prax sociálneho poradenstva aj advokátska prax potvrdzujú, že je nevyhnutné oddeliť bežné spory počas rozchodu, kedy si tiež partneri ubližujú prostredníctvom detí, od prípadov násilia. Ida Želinská zdôrazňuje, že tí, ktorí sa správajú agresívne vo vzťahoch, sa správajú agresívne aj v situáciách, ktoré prichádzajú po ukončení vzťahu – v poručenských sporoch či v sporoch o vysporiadaní majetku   Zo svojej praxe má skúsenosti s prípadmi, kedy klientky čelia viac ako 50-tim podaniam za rok. To vytvára priestor, kedy ženy nikdy neukončia násilný vzťah a sú neustále vyčerpávané. Matúš Kanis rovnako zdôrazňuje, že spoločnosť aj odborná komunita potrebujú uznať zásadný rozdiel medzi bežnými rodinami, kde tiež môže dochádzať k ubližovaniu prostredníctvom sporov o deti, a rodinami, v ktorých je história násilia a tomu prispôsobiť aj procesy. „Nikto, kto sa pohybuje v rodinnom práve, nebude pochybovať o tom, že najlepšie pre dieťa je mať usporiadanú funkčnú rodinu…a ak sa to nepodarí a rodičia sa rozídu, tak mať rovnocenný vzťah s jedným aj druhým rodičom. Ale to je pri normálnych rodinách, nie pri rodinách, kde bola história násilia. A toto musí spoločnosť pochopiť. Musíme si nahlas povedať, že je potrebné oddeliť tú veľkú masu prípadov, v ktorých násilie bolo a je aj počas rozchodu či rozvodu. A práve systém je ten, ktorý umožňuje tomu, kto páchal násilie v histórii rodiny, ho páchať aj naďalej prostredníctvom nezmyselných podaní, na ktoré musí klientka vždy reagovať.“

 V diskusii bolo ďalej ako zásadný problém pomenované bagatelizovanie násilia, ktoré bolo na začiatku rozpadu rodiny a súdneho sporu s naratívom „nevracajte sa stále do minulosti, myslite na deti“ a taktiež nefunkčnosť existujúcich modelov výchovných opatrení a uplatňovania Cochemského modelu v praxi. Jana Hreňová napríklad zdôrazňuje opakovanú skúsenosť s veľkou fluktuáciou zodpovedných pracovníčok a nepomenovaním vnútornej dynamiky vo vzťahu ako prejavov násilia v snahe o indiferentnosť, Daša Malíková poukazuje na veľký problém zahrnutia násilných vzťahov do mediácií a uplatňovania Cochemského modelu napriek tomu, že násilie je kontraindikáciou akejkoľvek mediácie. Rovnako je problémom nevyužívanie dostupných nástrojov pre včasnú diagnostiku a roztriedenia prípadov, kedy ide o domáce či partnerské násilie a v neposlednom rade hrá svoju rolu aj alibizmus jednotlivcov v systéme posudzovania a zabezpečovania dôkazov. Z diskusie k téme administratívneho násilia bol spracovaný skrátený záznam, ktorý si môžete vypočuť:

Ďalšou témou, ktorej sme sa v rámci cyklu venovali, bolo ekonomické násilie ako jedna z menej viditeľných foriem násilia na ženách. Okrúhleho stola sa zúčastnili zástupkyne organizácií, ktoré sa venujú monitoringu a prevencii násilia alebo priamo pracujú s klientkami: Mgr. Barbora Burajová (Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie), Mgr. Mária Viteková (Národná linka pre ženy zažívajúce násilie), PhDr. Tatiana Brnová (Žena v tiesni),  Ing. Daniela Konečná, Mgr. Katarína Scott (Únia materských centier), Mgr. Dušana Kurillová (Oddelenie sociálnej podpory pre seniorov a ľudí so znevýhodnením na Magistráte hl. mesta Bratislava), Jana Sýkorová (IMC Prievidza), PhDr. Ida Želinská a viaceré zástupkyne Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, PhDr. Silvia Poórová, PhDr., Mgr. Branislava Belanová, Mgr. Lýdia Alföldyová, Mgr. Juliana Hanzová, Ing. Magdaléna Veselská, PhD.

Jedným zo spoločných záverov okrúhleho stola je konštatovanie, že podporujúcim faktorom ekonomického násilia je príjmová nerovnosť, ktorá sa prejavuje aj na úrovni partnerských vzťahov, vytváranie a podpora situácií ekonomickej závislosti žien na svojich partneroch, prípadne vzťah odkázanosti starších alebo zdravotne znevýhodnených osôb. Situácia ekonomickej závislosti je podporovaná aj nastaveným systémom materských dávok a rodičovských príspevkov, čo potvrdzuje aj zistenie Strediska, že približne 50 % respondentiek, ktoré rodili v období od 2010 do 2020, súhlasia alebo rozhodne súhlasia s tvrdením, že bez finančnej pomoci širšej rodiny by obdobie materskej a rodičovskej finančne neutiahli a až 85 % respondentiek súhlasí alebo rozhodne súhlasí s tvrdením, že počas čerpania materskej a rodičovskej dávky sa cítili závislé na príjme partnera. Identifikovanie materskej a rodičovskej dovolenky ako kritického obdobia pre prejavy ekonomického násilia potvrdili viaceré účastníčky diskusie na základe praxe materských centier či komunitných centier, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb. Zároveň zdôraznili aj problém reťazenia materských a rodičovských, kedy v prípade rôznych úväzkov na dobu určitú už ženám nevzniká nárok na materskú dávku a ich ekonomická zraniteľnosť sa ešte prehlbuje.

Podľa policajných dát, ktorých monitoring predstavila Barbora Burajová z KMC, tvorí ekonomické násilie len malý podiel stíhaných trestných činov partnerského násilia (za rok 2020 cca 4 % v prípade obetí žien, cca 14 % v prípadoch, keď je obeťou muž). Významnejší podiel tvorí ekonomické násilie v prípade domáceho násilia, ktoré v roku 2020 dosiahlo až 25 %. Najpočetnejšími trestnými činmi sú krádeže. Je však potrebné si uvedomiť, že hovoríme len o časti trestných oznámení či podnetov, ktoré boli následne trestne stíhané. Komunitné a materské centrá a poskytovatelia sociálnych služieb potvrdzujú, že ženy sa zmierujú s prejavmi ekonomického násilia, pretože ich považujú za „ženský údel“ a nie za formu násilia. Preto aj v menšej miere nahlasujú takéto činy. Z ich praxe však pozorujú veľké množstvo žien, ktoré nemajú prístup k peniazom a odovzdávajú svoju výplatu partnerovi či manželovi, ktorý im schvaľuje jednotlivé výdavky. Extrémnejšie formy kontroly sa prejavujú tým, že nemajú k dispozícii ani dostatočné financie na beh domácnosti, starostlivosť o deti a už vôbec nie starostlivosť o seba. Z okrúhleho stole k téme ekonomického násilia bola spracovaná správa s odporúčaniami, ktorá je dostupná na stiahnutie tu:

Čo vieme a čo nevieme o ekonomickom násilí – správa a odporúčania (pdf, 122 KB)

 Cyklus Iné podoby násilia na ženách týmto uzatvárame avšak budú naň nadväzovať aktivity zamerané na pomenované problémy s cieľom naďalej zviditeľňovať aj menej zjavné formy násilia na ženách. Zároveň chceme poďakovať všetkým účastníčkam a účastníkom diskusií a okrúhlych stolov v roku 2020 aj 2021.