70. výročie Dohovoru o ľudských právach

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, známy aj pod menom „Európsky dohovor o ľudských právach“, oslavuje dnes 70. rokov od jeho prijatia. Chráni viac ako 830 miliónov ľudí v 47 európskych štátoch. K čomu nám Dohovor slúži?

Je taktiež živým nástrojom, ktorý sa opakovane osvedčil na prispôsobenie sa novým výzvam v oblasti ľudských práv. Táto prispôsobivosť bude mať zásadný význam pre to, aby pomohla čeliť novým výzvam v oblasti práv jednotlivcov, ktoré súvisia napríklad s technologickým pokrokom a hrozbami pre prírodné prostredie.

Odporúčame si prečítať leták ESĽP v 50 otázkach (pdf, 293 KB), ktorý vám ponúkne odpovede na otázky ohľadom funkcie Európskeho súdu pre ľudské práva. Odporúčame navštíviť aj oficiálnu stránku kampane 70.coe.int

Vybrané rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k SR:

Kontrová v. Slovenská republika

Prípad Kontrová v. Slovenská republika sa zaoberal prípadom ženy sťažovateľky, ktorej manžel zabil dve deti potom, čo na neho podala sťažnosť a to aj napriek tomu, že policajti prijali tiesňové volania hlásiace jej manžela zámery krátko pred vraždami. Kontrová žalovala SR pre porušenie práva na život svojich detí, ďalej pre porušenie svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, porušenie práva na prístup k súdu a neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy. Slovenská vláda podnikla kroky na zabezpečenie informovania všetkých príslušných orgánov o týchto udalostiach a potrebe lepšej reakcie polície. Rozsudok európskeho súdu bol zaslaný všetkým krajským súdom, policajnému šéfovi a všetkým riaditeľom okresných policajných úradov.

K.H. a ostatní v. Slovenská republika

Prípad K.H. a ostatní v. Slovenská republika sa týkal nútenej sterilizácie. Osem Rómskych žien zistilo, že aj napriek viacnásobným snahám nemôžu otehotnieť. Domnievali sa, že doktori v dvoch nemocniciach, v ktorých tieto ženy podstúpili pôrod cisárskym rezom, ich počas operácie nechali sterilizovať bez ich vedomia. Skupina týchto žien zažalovala nemocnice a žiadali domáce súdy, aby prikázali nemocniciam sprístupniť ich zdravotnú dokumentáciu ich právnym zástupcom. Súdy žiadosti nevyhoveli, umožnili ich právnym zástupcom iba nahliadnuť a ručne odpísať údaje zo zdravotnej dokumentácie.Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že neumožnenie sťažovateľkám obdržať fotokópie ich zdravotnej dokumentácie je porušením článku 8 Dohovoru (právo na rešpekt súkromného a rodinného života) a článku 6 §1 Dohovoru (právo na prístup k súdu).Sťažovateľky žiadali domáce súdy o nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie už v roku 2002. ESĽP vydal rozhodnutie v roku 2009, kedy priznal každej zo sťažovateliek plnenie nemajetkovej ujmy 3 500 EUR a dokopy 8 000 EUR za náhradu trov konania.

R.R a R.D v. Slovenská republika

Prípad R.R. a R.D. v. Slovenská republika sa zaoberal policajným násilím. 15. júna v roku 2013 bola v Moldave nad Bodvou vyslaná policajná hliadka do osady na ulicu Budulovská, aby upozornila obyvateľov na rešpektovanie nočného kľudu. Policajná hliadka bola údajne napadnutá obyvateľmi, ktorí hádzali do auta kamene. O pár dní neskôr, 19. júna 2013 bola v osade Budulovská vykonaná policajná akcia pod názvom „Akcia 100“, kedy viac ako 60 príslušníkov policajného zboru vtrhlo do osady a bez povolenia začalo vstupovať do príbytkov, z ktorých násilím vytiahli a následne bili viacerých obyvateľov obce. Sťažovatelia boli dvaja obyvatelia osady.Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že neprimeraným zásahom polície prišlo k porušeniu článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania). Zároveň prišlo k porušeniu článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie), keďže neprebehlo dostatočné vyšetrovanie údajnej diskriminácie zo strany štátnych orgánov.Súd vo veci rozhodol 1.9.2020, kedy priznal obom sťažovateľom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 EUR a náhradu súdnych trovov dohromady vo výške 6 500 EUR.

Hajduová v. Slovenská republika

Prípad Hajduová v. Slovenská republika sa zaoberá porušením práva na rodinný život. V roku 2001 bola sťažovateľka verbálne aj fyzicky napadnutá svojim (už bývalým) manželom, následkom čoho utrpela ľahšie poranenia. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľka dôvodne obávala o bezpečnosť seba a svojej rodiny kvôli čomu sa s deťmi odsťahovala z rodinného sídla do priestorov neziskovej organizácie. Aj napriek viacnásobným vyhrážkam zabitím manželky a jej právneho zástupcu, odmietli domáce súdy odmietli pre bývalého manžela sťažovateľky na základe vážnej poruchy osobnosti, ktorá mu bola zistená počas ďalšieho vyšetrovania. Bývalý manžel sťažovateľky neabsolvoval súdom nariadenú liečbu a bol prepustený z nemocnice na slobodu.Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru (právo na rešpekt rodinného a súkromného života), keďže štátne orgány si nesplnili svoju povinnosť aktívne chrániť právo na rodinný a súkromný život.K napadnutiu sťažovateľky došlo v roku 2001, ESĽP vo veci rozhodol v roku 2010, kedy priznal sťažovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 EUR a náhradu trov konania vo výške 1 000 EUR.