Sociálne služby pre zdravotne znevýhodnených podľa medzinárodných štandardov nie sú dostupné

Hoci existujú strategické dokumenty zamerané na rozvoj životných podmienok osôb so zdravotným znevýhodnením a deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, tento proces na Slovensku nepostupuje dostatočne rýchlo. Preto sme realizovali výskum zameraný na dostupnosť komunitných foriem sociálnych služieb realizovaných terénnou a ambulantnou formou. Jeho výsledky poukazujú na výrazné regionálne rozdiely v priestorovej aj cenovej dostupnosti.

Sledovali sme päť typov sociálnych služieb (opatrovateľská služba, denný stacionár, zariadenie podporovaného bývania a rehabilitačné strediská a špecializované zariadenia s ambulantnou formou starostlivosti) a pri všetkých sme identifikovali oblasti s výrazne nadpriemerným zastúpením aj nedostatkové regióny. V týchto prípadoch môže byť príčinou veľkostná štruktúra obcí a ich finančná situácia, v ktorej nie sú schopné zabezpečiť poskytovanie opatrovateľskej služby. Osoby so zdravotným znevýhodnením síce majú možnosť obrátiť sa na neverejných poskytovateľov, ich služby však spravidla bývajú drahšie.

Na úrovni jednotlivých poskytovateľov sme identifikovali veľké rozdiely v cene služieb, pričom služby neverejných poskytovateľov bývajú spravidla drahšie, najmä v prípade opatrovateľskej služby. Kľúčové je tak rozširovať sieť neverejných poskytovateľov, aby sa zvýšila nielen priestorová, ale aj finančná dostupnosť. Nerovnomerná sieť komunitných sociálnych služieb v súčasnosti vylučuje časť obyvateľstva z ich využívania a je preto potrebné prijať konkrétne opatrenia, aby Slovenská republika napĺňala svoje záväzky voči ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Zaradenie sa do bežného života a pobyt v domácom prostredí a vlastnej komunite prospievajú nielen im, ale sú prínosom pre celú spoločnosť.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňuje, že ľudia majú právo na nezávislý spôsob života a na podporné služby, ktoré napomáhajú začleneniu sa do spoločnosti a bránia segregácii a izolácii. Základom práva na nezávislý život je osobná autonómia a sebaurčenie a existencia prostriedkov, ktoré ľuďom umožňujú kontrolovať vlastný život a robiť rozhodnutia (vrátane toho s kým a kde žijú, kedy chcú ísť spať, či chcú chovať domáce zvieratá, počúvať hudbu, ísť von a podobne). Podmienky, v ktorých tieto osoby žijú, by teda nemali vykazovať žiadne znaky inštitucionalizácie, ktorá nie je prítomná iba vo veľkokapacitných ústavoch, ale aj menších skupinových domovoch pre niekoľko osôb. Podobné práva uznáva aj Charta základných práv Európskej únie, podľa ktorej EÚ rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.

Publikácia je dostupná na stiahnutie a čítanie (pdf, 5 MB)