Ako médiá informujú o nenávistných prejavoch?

Sloboda prejavu spolu so slobodou pokojného zhromažďovania a slobodou združovania sú základom každého fungujúceho demokratického systému. Tieto slobody sa nepochybne chránia za podmienok ustanovených právnym poriadkom, medzinárodnými záväzkami. Rozsah ich ochrany, ako aj akceptovateľná miera ich regulácie, sú často podrobené kritike a predstavujú neľahké výzvy pre celú spoločnosť. Napriek ich kľúčovej úlohe, ide o slobody, ktorých výkon možno obmedziť.

V poslednom období vidieť znepokojujúci fenomén rastúcej xenofóbie, rasizmu a intolerancie, ktoré v niektorých prípadoch siahajú ďaleko za hranice či stupeň ochrany slobody prejavu, slobody zhromažďovania či slobody združovania. Jedným z faktorov prispievajúcim k tejto rastúcej tendencii sú aj čoraz dostupnejšie informačno-technické prostriedky, ktoré posúvajú rozsah týchto slobôd do úplne nových dimenzií. Na jednej strane je nepochybné, že sociálne siete mnohým ľuďom uľahčili využívanie ich slobody a tak zabezpečili účasť na verejnej diskusii, na druhej strane je však diskusia na sociálnych sieťach často považovaná za polarizujúcu, ktorá vedie k rozdeleniu a šíreniu nenávisti. V tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu aj médiá, ktoré majú značný vplyv na tvorbu názorov v spoločnosti. To akým spôsobom o spoločenských udalostiach informujú médiá je preto veľmi dôležité.

Značný nárast verbálnych nenávistných prejavov možno zaznamenať aj zo strany politikov a političiek. Verejný, ale hlavne politický diskurz, je v súčasnosti často dominovaný rétorikou zameranou na stigmatizáciu či priam dehumanizáciu širokého spektra zraniteľných skupín, najmä osôb patriacich k menšinám, či už sú to príslušníci a príslušníčky marginalizovaných rómskych komunít, príslušníci a príslušníčky židovskej komunity, či príslušníci a príslušníčky moslimskej komunity, ale napríklad aj LGBTI+ osoby, ženy, či osoby so zdravotným znevýhodnením. K týmto číslam nepochybne prispieva aj celosvetová zdravotná kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19. Tá poskytla živnú pôdu nielen pre nárast a šírenie dezinformácií, ale aj pre rýchlejšie šírenie samotných nenávistných prejavov, ako aj radikalizácii a extrémizmu vo všeobecnosti.

Zmapovali sme súčasnú situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v kontexte nenávistných prejavov a trestných činov extrémizmu zahŕňajúcich trestné činy spáchané z osobitného motívu podľa §140 písm. e) Trestného zákona, s osobitným dôrazom na vývoj v oblasti súdnej praxe, praxe orgánov činných v trestnom konaní a vnímania tejto problematiky v médiách a v spoločnosti. V monitoringu sa zameriavame predovšetkým na analýzu aktuálnej judikatúry najvyšších súdnych autorít, ktorých závery aplikuje na súčasný stav poznania v oblasti výkonu práva na slobodu prejavu, práva na slobodu pokojného zhromažďovania a práva na slobodu združovania. Osobitný dôraz kladieme aj na identifikované nedostatky v rámci praxe hlavných aktérov v oblasti monitorovania, vyhodnocovania a stíhania nenávistných prejavov, trestných činov extrémizmu, či trestných činov spáchaných z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Dôležitou súčasťou monitorovacej správy je aj monitorovanie médií, kde sa Stredisko zameralo na analýzu spôsobov, akým médiá informovali o nenávistných prejavoch a trestných činoch extrémizmu za rok 2021.

Správa z monitoringu nenávistných prejavov a trestných činov extrémizmu 2021 (pdf, 2 MB)