Stredisko žiada stiahnuť a prepracovať návrh Ministerstva spravodlivosti o fiduciárnych vyhláseniach

Ako vnútroštátna inštitúcia na ochranu a podporu ľudských práv a národný orgán pre rovnaké zaobchádzania hodnotíme predložený návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2023/62) za nedostatočný z pohľadu pozitívnych záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu ku garanciám práva na ochranu súkromného a rodinného života. Nakoľko návrh zákona nereflektuje základné požiadavky na právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín a teda nenapĺňa pozitívny záväzok štátu vyplývajúci z práva na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Európsky dohovor“), v medzirezortnom pripomienkovom konaní sme predložili pripomienku, ktorou žiadame návrh stiahnuť a prepracovať.

Prelomovým rozhodnutím interpretujúcim obsah pozitívneho záväzku štátov vo vzťahu k právnej ochrane zväzkov párov rovnakého pohlavia v zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru prinieslo januárové rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Fedotova a ďalší proti Rusku (č. sťažnosti 40792/10 a ďalšie). Kým členské štáty EDĽP požívajú voľnú úvahu vo vzťahu voľby prostriedkov na naplnenie pozitívnych záväzkov, táto voľná úvaha sa vzťahuje len na formu uznania a obsah priznaných práv, avšak samotná ochrana párov rovnakého pohlavia musí byť adekvátna.

Predložený návrh zákona nenapĺňa podľa Strediska záväzok zabezpečiť právne uznanie a ochranu párom rovnakého pohlavia prostredníctvom osobitného právneho rámca, nakoľko inštitút fiduciárnych vyhlásení (inštitút dôverníka) predstavuje svojím obsahom a dôsledkami len ďalšiu formu „splnomocnenia“ na zastupovanie v bežných veciach a informovanie o zdravotnom stave (pozri § 5 návrhu zákona). Navrhovaný inštitút fiduciárneho vyhlásenia nemožno považovať za osobitný právny rámec poskytujúci ochranu párom rovnakého pohlavia aj z dôvodu, že prioritne nereaguje na situácie partnerských vzťahov osôb rovnakého pohlavia alebo nezosobášených párov rôzneho pohlavia, nakoľko inštitút dôverníka nemusí byť vzájomný (fyzická osoba môže byť dôverníkom inej fyzickej osoby bez ohľadu na to, či tento vzťah bude založený aj recipročne) a dokonca jedna osoba môže za vybraných okolností mať aj viac dôverníkov (pozri napr. ustanovenie § 2 ods. 2 návrhu zákona).

Návrh zákona nerieši absenciu právneho uznania ochrany párov rovnakého pohlavia v právnom poriadku Slovenskej republiky, absentuje v ňom nielen uznanie existencie partnerského vzťahu a jeho overenie vzájomným vyhlásením dôstojnou formou, ale aj vymedzenie vzájomných práv a povinností partnerov.

Argumentácia ochranou manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy chráneného čl. 41 ods. 1 Ústavy SR je podľa Strediska nedostatočným zdôvodnením pretrvávajúcej absencie právneho uznania vzťahov párov rovnakého pohlavia. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva neexistuje dôvod považovať právne uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia v stabilných zväzkoch za ohrozenie rodín založených tradičným spôsobom resp. za ohrozenie existencie alebo integrity takto založených rodín. Právne uznanie párov rovnakého pohlavia nezabraňuje párom rôzneho pohlavia uzatvárať manželstvá a zakladať rodiny a teda zabezpečenie ochrany práv párom rovnakého pohlavia neznamená oslabenie ochrany poskytovanej párom rôzneho pohlavia.

Naša pripomienka je dostupná na čítanie na tomto odkaze