Násilie na senioroch a seniorkách a ich diskriminácia

Podľa prieskumu Strediska, do ktorého sa v októbri a novembri 2020 zapojilo 131 organizácií pracujúcich so staršími ľuďmi, sa s násilím na senioroch a seniorkách stretla polovica z nich. Najčastejšie mali skúsenosť s psychickým násilím (36 % všetkých respondentov), ekonomickým (24 %) a sociálnym násilím (20 %). Toto násilie najčastejšie odohrávalo v rodinách, až 79 % respondentov, ktorí uviedli skúsenosť s násilím, za páchateľov označilo rodinných príslušníkov a 29 % partnerov a partnerky.

Tento fakt je dôležitý najmä z pohľadu ochoty obetí násilie nahlásiť. Podľa skúseností organizácií im v tom najviac bráni strach z reakcie rodiny a okolia (72 %), neochota a hanba rozprávať o svojom probléme (60 %) a tiež odkázanosť na páchateľa násilia (50 %). Iba 40 % respondentov uviedlo, že príčinou nenahlásenia násilia je nedostatok informácií o tom, na koho sa v takomto prípade môžu obrátiť. Zároveň je ale potrebné uviesť, že organizácie, ktoré sa s násilím nestretli, považujú informácie starších ľudí o možnostiach pomoci za dostatočné trikrát častejšie ako tie, ktoré už s násilím skúsenosť majú. Je to dôležité najmä z hľadiska preventívnych aktivít, ktoré nemusia byť efektívne, ak organizácia nepozná potreby cieľovej skupiny.

Tretina respondentov v odpovedi na otázku, čo je najdôležitejšie pri prevencii násilia na ľuďoch vo vyššom veku, uviedla osvetu. V kontexte spomínaných príčin, pre ktoré seniori a seniorky nenahlasujú prípady násilia, a najčastejších páchateľov, považujeme za dôležité aj zriedkavejšie uvádzané riešenia, napríklad vytvorenie dôverného prostredia, v ktorom sa  ľudia vo vyššom veku nebudú báť rozprávať o svojich problémoch, alebo terénnu prácu, ktorá môže pomôcť odhaliť násilie v rodine.

Okrem sprostredkovanej skúsenosti organizácií s násilím na starších ľuďoch nás zaujímalo aj to, čo by potrebovali, aby v tejto oblasti mohli poskytovať kvalitnejšie služby. Najčastejšie uvádzali ako potrebnú zmenu legislatívy, lepšie financovanie a spoluprácu so zainteresovanými inštitúciami, najmä so samosprávou. Na potrebu zmeny financovania sa viaže kvalita poskytovaných sociálnych služieb a tiež počet zamestnancov, ktorý je vnímaný ako výrazne nedostatočný. Organizácie by tiež privítali vzdelávacie aktivity, upravenie pravidiel domácej starostlivosti a zavŕšenie procesu deinštitucionalizácie sociálnej starostlivosti.